Ráno Sa Budíme A Ostávame Stáť Asi Hodinu Na Hraniciach Najprv

art

Hinzugefügt: 2018-02-20 Kategorie: blog

Treba to chytiť za vrch, akoby za ten uzlík a najprv zahryznúť, vysať šťavu a potom dojesť a uzlík nechať na tanieri. Veľmi nám to chutí, ale je to sýte, balíme a berieme aj na cestu zvyšok. Dohadujeme sa, hovoríme, že v poriadku, len musíme niečo zjesť a vybrať peniaze z bankomatu.

Mali sme prísť aj skôr, lebo ak by sa naplnila, neviem, ako by sme sa tam dostali. Koštujeme aj víno - Teliani, dávame si po jednom poháriku, čašník nás varuje, že nech si rovno vezmeme celú fľašku. Rozprávame sa s ním, dávame si khurjin so zeleninou, mäsom, je to veľmi dobre.

Ujo, čo nás ubytoval, pýta od nás slovenskú vlajku, či náhodou nemáme. Tak čaká s nami na marshrutku a všetko za nás zisťuje. Vystupujeme pri vlakovej stanici, kde hľadáme vlak do Kutaisi, kde by sme sa mali od večera dostať.

Kupujeme si vodu a nastáva problém, ako sa odtiaľto dostať, žiaden taxík tu už nie je, autobusy tu nechodia. Pýtame sa okoloidúceho, ten hovorí, že je to v poriadku, že jedny sú nové, druhé staršie vydanie, ale platia obe verzie. Presne po hodine nám teta trieska na dvere, nech už končíme.

Škoda, dalo by sa to tak pekne prerobiť. Robíme si rezerváciu v King Baths - mali by sme čakať pol hodinu. Nie sú to typické suvenírové obchody, kde by človek zjednával, je to už obyčajný kamenný obchod.

Pozeráme pár suvenírových obchodov - všetko sa nám zdá drahé, na to, že sme v Gruzínsku. Od sochy ideme naspäť dolu do centra po rozpadnutých schodoch, práve ich ujovia opravujú a neskutočne im prekážalo, že tadiaľ ideme. Je to pekná, rôznoštýlová veža, ktorá akoby mala každú chvíľku padnúť a má podobný charakter ako pražský orloj.

Ráno sa budíme a ostávame stáť asi hodinu na hraniciach, najprv na azerbajdžanských, potom na gruzínskych, celkom zdĺhavý proces, na každej strane stojíme asi 45-60 minút.